„No sports“ alebo Nie je Winston ako Winston
Raz sa spýtali Winstona Churchilla, laureáta Nobelovej ceny za literatúru, jednu z najvýznamnejších osobností svetovej politiky 20. storočia, ako si udržuje tu svoju úžasnú psychickú a fyzickú kondíciu. Vytiahol si z úst cigaru a povedal: „No sports.“
Kolega mi nedávno popísal svoju skúsenosť s priateľom, ktorý nie je práve vyznávačom pohybových aktivít. V snahe „pomôcť“ svojmu priateľovi, začal ho prehovárať, aby si našiel voľný čas, že „on mu poradí ako sa postarať o svoje zanedbané telo“. Dovtedy sa vždy vedeli o všetkom srdečne porozprávať. Po tejto športovej agitácii však kolegov priateľ zrazu stratil bezprostrednosť a o úprimnom priateľstve sa už hovoriť nedalo. Je to veľmi poučný príbeh. Asi najväčšie ponaučenie, ktoré z tohto príbehu plynie, je význam slobodného rozhodnutia. Núti Vás teda do niečoho radšej nebudem, každopádne dúfam, že si týchto pár riadkov prečíta aj nejaký ten (ne)športovec.
Vrátim sa späť k Winstonovi Leonardovi Spencerovi Churchillovi. Tento historický Winston nebol až tak zdravý. Hlavne ku sklonku svojho života zjavne trpel obezitou, a po prvej mozgovej mŕtvici ktorú utrpel v roku 1953 nebol na tom moc dobre ani psychicky. V roku 1962 si zlomil stehennú kosť, ale z toho sa napriek vysokému veku (88) ešte zotavil. O tri roky neskôr dostal ďalšiu mozgovú príhodu, po ktorej sa už nespamätal.
Poďme teraz pustiť fantáziu na špacír a predstavme si, ako sa mladý Churchill jedného dňa rozhodol začať so športom. Podmienky by mal na to už vtedy. Slovo šport je predsa anglický „vynález“. Pravdepodobne by sa venoval tenisu, kriketu, futbalu a možno by sa odvážil skúsiť rugby.
Náš Winston, športovec vyzerá už na prvý pohľad inak. Má tiež 79, no o dobrých dvadsa kilo menej, po schodoch vyšliape bez paličky a podstatne rýchlejšie. Jeho obľúbená cigara mu stále dymí v ústach, ale žiadna mŕtvica mu nehrozí. Prečo?
V prvom rade v jeho krvi prevažujú tuky, ktoré nespôsobujú kôrnatenie ciev („dobrý“ cholesterol HDL). Cievy v jeho mozgu sú pevnejšie a pružnejšie. Krvný tlak je primerane vysoký, čo je ďalší dôvod, prečo žiadna z mozgových ciev nepovolí. Mozog je viac prekrvený ale nie na miestach, kde to nie je žiaduce ako pri mŕtvici. Toto prekrvenie naopak zvyšuje počet mladých nervových buniek a tým aj výkonnosť pamäte. No a v neposlednom rade športom vybudené nervové bunky vylučujú oveľa viac endorfínov, z čoho má náš Churchil dobrú náladu oveľa častejšie ako jeho originál.
Ale aj ďalšie časti tela športujúceho Winstona sú na tom inak. Fanynky tohto známeho muža činu ho neobdivujú len ako autora šesťzväzkovej autobiografie "Dejiny druhej svetovej vojny“ ale aj pre jeho svaly. Tie sú vďaka pružným cievam a svalovej hypertrofii pevné a pekne tvarované aj v partiách, kde to majú ženy rady. A nielen to. Vďaka schopnosti prijať viac kyslíka a tým spáliť viac cukrov a mastných kyselín sú jeho svaly oveľa výkonnejšie. Občas zariskuje a aj napriek svojmu vysokému veku si zajazdí na koni ako voľakedy. Môže si to dovoliť. Jeho kosti sú hustejšie, po osteoporóze ani chýru ani slychu. Svaly a šľachy má pevnejšie a pružnejšie čo ho chráni pred zranením.
Jeho pečeň je celkom fit aj napriek jeho obľúbenej whisky (nezabúdajme, že má skoro osemdesiat). Je schopná vylúčiť pri dlhšie trvajúcej záťaži dostatok glykogénu (zásobník cukrov) do krvi. To mu umožní vydržať pobehovať po tenisovom kurte dosť dlho. Samozrejme, že to všetko podporuje jeho veľké srdce, ktoré bije pokojnejšie a silnejšie. Aj jeho dýchanie vďaka objemným pľúcam je hlboké a pokojné.
Nezabudnime na žľazy. Podžalúdková žľaza nášho športovca vylučuje inzulín ekonomickejšie (inzulín je enzým pomáhajúci zužitkovať bunkám cukry) a počet inzulínových receptorov je viac a sú citlivejšie. Hladina cukru v krvi je v norme a znižuje riziko cukrovky. Štítna žľaza vylučuje viac tyroxínu a trijódtyronínu čo urýchľuje Winstonovi metabolizmus, t.j. nepriberá aj keď „sedí“. Pohlavné žľazy sú tiež viac fit. Vďaka tomu si starší páni pamätajú, kedy naposledy potešili svoju manželku, pričom to s dobrou pamäťou až tak nesúvisí.
Možno by ten náš Winston nezmenil dejiny viac ako jeho predloha. Asi by to nebolo ani dobré. Možno by Winston športovec nežil dlhšie ako Winston Churchill i keď o tom dosť pochybujem. Určite by však bol vitálnejší a zdravší. A keby sa ho spýtali, ako si udržuje tu svoju úžasnú psychickú a fyzickú kondíciu, možno by si vytiahol cigaru z úst a povedal by: „No sports.“ A možno by mi to teraz znelo menej trpko a viac vtipne.
Peter Miklovič